Na juhu Talianska, tam, kde sa končí čižma, vraj v malom mestečku uzrelo svetlo po prvý raz ristretto. Je otázne, či táto povera stojí na pravde, ale fakt je, že v mnohých záznamoch sa táto káva spája s malou kaviarňou a ešte menším baristom menom Luigi. Luigi vyrastal na horúcom juhu odmala a jeho snom vraj bolo už odjakživa pracovať s kávou. Na juhu nežilo veľa ľudí a práca kaviarnika nebola žiadnym medom. Luigi predal len toľko kávy, aby mohol zaplatiť nájom a nejaké to jedlo.

Luigi bol mimoriadne nízky mužík a mnohí sa mu preto posmievali. Spoteným pocestným – keď sa nejakí objavili – bolo smiešne, že za barom bolo Luigimu vidno ledva vrch plešinky. Keďže bolo horúco, vždy si u Luigiho objednali kávu, ale nikdy ju nedopili. Bolo proste prihorúco. Aj tak si však o Luigim pošuškávali a nazývali ho „ristrettom” – zmenšeným. To v Luigim vyvolalo šikovný nápad. Klasické espresso zmenšil, a keďže vedel, ako ho nazývajú, pomenoval ho teda ristrettom.

Nápad to bol skvelý – pocestným sa menšia káva páčila a boli za ňu ochotní zaplatiť rovnako ako za väčšiu. A tak sa Luigimu začalo konečne dariť.

Jedného dňa si však šikovný reportér z miestnych novín všimol, že deti z miestneho sirotinca obsadili Luigiho kaviareň a pojedajú tam kopu zmrzliny s kávou. Nedalo mu to, a tak sa popýtal hostí: „Ó áno, deti sem chodia každý víkend. A malý Luigi ich hostí zadarmo!”

Novinárovi sa natlačili slzy do očí a na druhý deň vyšiel o Luigim a jeho dobročinnosti veľký článok v novinách. Odvtedy ho už nikto nevolal inak, ako Grande. Veľký Luigi.